Táto doba vytvára hrdinov. A nezáleží na tom, aký veľký majú morálny kredit, či životom plávali proti prúdu, a ako pritom prerážali vlny. Jednoducho ich potrebujeme. Potrebujeme cítiť, že niekto za nás bojuje, že niekto nastavuje správne zrkadlo naším ilúziám. Len či sa potom na nich pozeráme my tou správnou optikou. Okamžite hľadáme príbeh, ktorý spracujeme často krát bez potrebných faktov, rôznymi skratkami, kolážami a bez patričného odstupu.
Čosi podobné sa udialo aj pri kauze Snowden. Škótsky skladateľ Matthew Collings sa pozrel na tento prípad z umeleckej perspektívy a Snowdena postavil do pozície mučeníka, preto sa v názve jeho diela objavuje slovko Requiem. Matthewove práce boli vystavené na svetových festivaloch ako napríklad v Burning Man či v Centre pre súčasné umenie v Glasgowe a jeho dielo je vnímané v audiovizuálnych súvislostiach. Nemalo by sa teda brať iba v oddelenom celku. A Requiem for Edward Snowden má koncepčné spracovanie, na ktorom spolupracoval Collings s Julesom Rawlinsom, napriek tomu obstojí i samotná nahrávka. Hlavnou tematickou zložkou je tajomstvo, jeho vyzradenie, šírenie a následný trest. Na jednej strane sa vynárajú pocity hanby a hnevu, keď sa dozviete, že niekto vstúpil do vášho súkromia, na druhej zase dilema, čo s tým robiť. A tu začína práca hackerov, ktorí vlastne dnes suplujú úlohy špehov, špiónov, ale aj poslov. Collings sa vybral do tohto sveta a sprostredkoval ho prostredníctvom temného elektroakustického zvuku, k čomu pridal aj sláčikovú (violončelistka Clea Friend, huslistka Emma Lloyd) a dychovú sekciu (klarinetista Pete Furniss). Táto kombinácia je nesmierne pútavá a mrazí z nej. Nie je to ani tak o navodení zlovestnej atmosféry, ako sa to deje v prípade traileru filmovej verzie, ale o kontúrach stiesnenosti a nedôvery. K tomu slúžia zapojenia sugestívnych príhovorov, ozvien a echa (ako v skladbe Collect It All) do samotnej hudby. Hovorená reč pochádza z autentických nahrávok a dokumentov, ktoré sa podarilo Snowdenovi vyniesť zo špionážnej siete, a dopĺňa hudobný tok. V skladbách sú niektoré hlavné témy usporiadané náhodne, skladateľ tým chcel vyjadriť prostredie, ktoré panuje pri surfovaní na internete, kde tiež náhodným spôsobom dostávame odpovede na naše otázky. Alebo zámerným? Pri počúvaní tohto diela sa môžeme zamyslieť nad svetom v ktorom žijeme, nad metódami komunikácie, nad prílišnou závislosťou na technológiách, ako aj nad našou dôverou v inštitúcie, vlády, ale i k jednotlivcom. Môžeme im veriť? A za akú cenu premieňajú svoj idealizmus na pravdu? Sú k nám úprimný a sme úprimní my k nim?
V ôsmich skladbách nenájdete jednoznačné stanovisko, ale smútok, hnev a izoláciu. Vďaka tomu si však opäť položíme dve základné otázky, ktoré sa stali schizmou dvadsiateho prvého storočia: Túžime po bezpečnosti, alebo po slobode?
Matthew Collings: A Requiem for Edward Snowden
(https://matthewcollings.bandcamp.com)